Je naozaj operatívny leasing vždy drahší ako úver?

V uplynulých mesiacoch sa v blogoch, printových médiách ako aj prostredníctvom tlačových konferencií objavili rôzne informácie ohľadom toho, či je v prípade nášho národného vlakového dopravu lepšie si nové rušne kúpiť na úver, alebo prenajať na operatívny leasing. Obe formy sú bežné spôsoby financovania, ktoré v slovenskom prostredí obvykle používajú firmy a teda si myslím, že detailne rozdiely čitateľovi vysvetľovať netreba. Je to však jeden rozdiel, ktorý sa podľa môjho názoru veľmi málo na verejnosti rozoberá. Tento rozdiel býva často diskutovaný iba na odborných a vedeckých konferenciách a verejnosti je málo vysvetľovaný.

 Pri financovaní akejkoľvek investičnej akcie by sme nemali brať do úvahy iba to čo je lacnejšie, respektíve za lacnejšie by sme nemali považovať to čo ma pri kolónke „cena“ menšie číslo. V tomto prípade je veľmi dôležité pochopiť finančný  a ekonomický aspekt a nemenej dôležité je zdôrazniť, že tieto dve slová  nie sú rovnaké, teda  synonymá.

 V prípade finančnej analýzy hovoríme o pohybe peňazí resp. finančných tokoch, teda o sume za ktorú v našom prípade, či už na úver alebo leasing rušne  kúpime, prevádzkujeme, udržiavame a čo z toho utŕžime. Samozrejme tieto čísla majú vplyv na posudzovanie hospodárnosti nákupov v štátnej firme len z finančného hľadiska.

 V prípade ekonomickej analýzy  už musíme posudzovať širší kontext a teda aj plnenie úloh toho, čo sme nakúpili alebo plnenie poslania firmy. V ekonomickej analýze, podobne ako vo finančnej - posudzujeme rovnako investičné a prevádzkové náklady, ale namiesto tržieb, ktoré majú vplyv na hospodársky výsledok sa berú do úvahy benefity ako úspora/strata času. Týchto benefitov je viac a pre každý nákup ich treba vyberať individuálne, ale v našom prípade ako sa neskôr ukáže, práve „čas“ bude veľmi dôležitým faktorom a s tým súvisiaca aj tzv. spoľahlivosť.

 Pred tým než prejdeme ku konkrétnym číslam je ešte potrebné si vysvetliť, čo je to diskontná sadzba. Je to hodnota, ktorá predstavuje buď náklady obetovaných príležitostí, alebo náklady na získanie finančných zdrojov. Ak mám napríklad v banke uložených 60 mil. €, ktoré by som mohol niekde investovať (do nejakého fondu) so 4 % úrokom a ja sa na namiesto toho rozhodnem kúpiť si do firmy nové rušne, auto alebo akýkoľvek majetok súvisiaci s mojim podnikaním, tak pri použití zdravého rozumu, by táto investícia do majetku mala priniesť väčší zisk ako investícia do nejakého fondu. Ziskz investície by mal byť väčší ako alternatívna investícia, ktorú som zamietol a keďže som ju zamietol tak, takýto zisk z alternatívnej investície sa stáva nákladom obetovanej príležitosti. A toto sa vyjadruje diskontnom sadzbou.

 Oveľa častejšie býva v praxi príklad, že na financovanie svojich potrieb si musím peniaze požičať a to buď v banke, ktorá má vo svojom úroku zahrnuté všetky svoje náklady vrátane primeraného zisku a to isté platí aj v leasingovej spoločnosti, ktorá ma tiež nejaký úrok/poplatok. Tieto náklady navyše predstavujú náklady na financovanie toho, čo kupujeme, teda diskontnú sadzbu môžeme vyjadriť týmto nákladmi. To znamená, že diskontná sadzba môže byť pri každom nákupe iná. Je tu však aj možnosť, že napríklad na úrovni firmy, alebo aj štátu sa bude používať jednotná diskontná sadzba. V tomto prípade aj Útvar hodnoty za peniaze používa pri finančnej analýze diskontnú sadzbu 4 % a pri ekonomickej analýze sadzbu 5 %.

Teraz sa poďme pozrieť na niektoré výpočty detailnejšie:

 Ak máme leasing za ktorý zaplatíme spolu 58 700 000,00 € za 10 rokov, tak potom ročná splátka vrátane nákladov na získanie finančných zdrojov je 5 870 000,00 €. Keďže každá splátka je platená v inom roku, tak aj jej hodnota prepočítaná diskontnou sadzbou na súčasný rok je iná.

Súčasná hodnota budúcej splátky sa počíta pomocou vzorca:

 výška splátka

Čistá súčasná hodnota (NPV) = ----------------- 

 (1 + r)^n

Kde:

r = diskontná sadzba

n = číslo roku v ktorom sa splátka realizuje

 Ak nakúpime rušne v roku 2017 a splácať ich budeme 10 rokov teda od roku 2018 do roku 2027, tak napríklad čistá súčasná hodnota splátky v druhom roku (2019) sa vypočíta ako:

 5 870 000 5 870 000 5 870 000

NPV = -------------- = ---------------- = --------------- = 5 427 145 €

 (1 + 0,04)^2 (1,04)^2 1,0816

Splátka v deviatom roku by sa vypočítala ako:

 5 870 000 5 870 000 5 870 000

NPV = -------------- = ---------------- = --------------- = 4 124 184 €

 (1 + 0,04)^9 (1,04)^9 1,42331181

No ako tak počítam, tak mne čistá súčasná hodnota, teda hodnota akú by mali tie budúce splátky v roku 2017 v čase nákupu jednotlivých rušňov vychádza 47 610 958 €. V nejakom blogu v decembri 2017 som čítal, že až 49 mil. €. Koniec koncov nie je to až taký veľký rozdiel, tak je to vlastne jedno.

V prípade úveru sa však postupuje rovnako a teda ak je aj úver úročený 2 % sadzbou, tak diskontná sadzba v tomto prípade nie je 6 % (4 % + 2 %), ale stále iba tie isté 4 % pretože z pohľadu firmy mňa zaujímajú výsledne náklady na financovanie a je mi jedno, či je to úver alebo leasing a ak to budeme hodnotiť manuálom hodnoty za peniaze, tak to budú vždy iba 4 %. Je však pravda, že v prípade financovania cez úver si musíme platiť aj údržbu a pre moje porovnanie budeme predpokladať, že každá firma sa chce správať vždy čo najefektívnejšie a náklady na údržbu nebude nijako predražovať a tak použijem ako vstupný údaj pre náklady na údržbu 1 % ročne z obstarávacej ceny.

Ak má byť podľa už medializovaných informácií ročná splátka za 1 rušeň 497 000 €, tak ročná splátka za 10 rušňov bude 4 970 000 €. Po pripočítaní nákladov na údržbu sa mi ročná splátka (ktorá síce nepôjde banke, ale musí sa zohľadniť vo výpočtoch firmy) navýši na 5 019 700 € a ďalej počítame čistú súčasnú hodnotu týmto istým spôsobom ako bolo uvedené vyššie a dostaneme hodnotu 40 714 264 €. Také číslo okolo 36 miliónov ako som už niekde čítal mi vychádza iba v prípade, že použijem diskontnú sadzbu 6 % a to je samozrejme nesprávne

V jednej veci sa však určite všetci zhodneme že všetkým vychádza leasing drahší ako úver v našom prípade o 6 896 694 €, ale to by sme sa museli na vec dívať iba z finančného pohľadu.

 Na začiatku tohto článku som nie nadarmo spomínal ekonomickú analýzu a s tým súvisiacu úsporu času, a preto som si dal tu námahu a pozrel som sa ako Útvar hodnoty za peniaze si cení hodnotu času nás cestujúcich, ktorá je v prípade meškania vlaku našou individuálnou stratou (stratou cestujúcich), ktorú nám nikto nenahradí.

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) sa konečne po mnohých oprávnených kritizovaniach vydala na cestu moderného dopravcu. Trvalo to síce dlho, ale predsa. Ak si rušne prenajme, tak v prípade nehody alebo poruchy dostane totiž od leasingovej spoločnosti druhý rušeň a cestujúci to zistí snáď len tak že namiesto červeného rušňa bude vozne ťahať možno modrý rušeň. Presne takto to mal a má aj mnohými milovaný RegioJet kedy ste si možno všimli, že namiesto žltého rušňa ťahá vlak sivo-zelený rušeň.

Na webe Útvaru hodnoty za peniaze som našiel manuál pre posudzovanie dopravných projektov http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=11384 . V dokumente na strane 53 je tabuľka s hodnotami času pri jednotlivých typoch ciest a zároveň štruktúra účelu cestovania jednotlivých cestujúcich vlakmi. Hodnota 1 ušetrenej hodiny pri pracovnej ceste je 15,76 €, pri ceste do práce je to 7,54 € a pri súkromnej ceste je to 6,33 €. Pričom vlakom na pracovné cesty podľa uvedeného manuálu cestujú 4 % cestujúcich, do práce dochádza 34 % cestujúcich a vlaky na súkromné cesty využíva 62 %.

Ak si zoberieme, že uvedené rušne sú radené na tratí BA – KE, kde má rýchlik 13 vozňov, z toho 2 sú vozne I. triedy (2 x 54 miest) a 11 vozňov je II. triedy (11 x 88 miest), tak kapacita vlaku je 1076 miest. Ak by bol vlak obsadený iba na 50 %, tak vo vlaku priemerne sedí 538 cestujúcich. Ak budeme ďalej využívať údaje v manuáli Útvaru hodnota za peniaze, tak z týchto 538 cestujúcich bude 22 pracovných ciest, 183 bude dochádzať do práce a 333 pôjde za súkromným cieľom. V prípade, že sa nejaký rušeň pokazí a bude mimo prevádzky 1 mesiac t. j. 30 dní, tak v prípade úveru ho musíme nahradiť iným rušňom, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou dosiahne rýchlosť iba 120 km/h, potom úsek medzi Bratislavou a Púchovom, ktorý je dlhý 160 km a maximálna rýchlosť je160 km/h prejde tento vlak nie za 1 hodinu, ale za 1 hodinu a 15 minút. Pôjde o 15 minút dlhšie. Keďže takýto rušeň dokáže úsek Bratislava – Košice za 1 deň otočiť tam aj späť ide o stratu 30 minút denne. Za 30 dní ide o 900 minút. Ak tieto minúty vynásobíme počtom jednotlivých skupín cestujúcich a ich hodnotou strateného času dostaneme za mesiac stratu 57 516,45 €.

 Ak by každý rušeň bol v priemere mimo prevádzky 30/rok. Do času mimo prevádzky sa ráta aj bežná údržba, ktorá môže trvať 1 deň. Ale rovnako aj vážna nehoda (na priecestí). Je potrebné si uvedomiť že uvedené rušne medzi Púchovom a Košicami stále jazdia a ešte dlho aj budú na tratiach, kde sú síce zabezpečené, ale úrovňové priecestia, čo zvyšuje riziko nehody. Pri vážnejšej nehode by mohol byť rušeň vyradený z prevádzky aj niekoľko mesiacov. Takže niektorý rušeň môže byť za 10 rokov mimo prevádzky niekoľko mesiacov a niektorý iba niekoľko dní, preto uvádzam priemer dní/rok a zároveň pre zjednodušenie výpočtu sa nepoužíva diskontná sadzba z dôvodu, že neviem v ktorý rok by bol výpadok dlhší a v ktorý kratší a zároveň hodnotu času by sme museli aj zvyšovať s predpokladaným rastom ekonomiky a miezd. Preto som pre zjednodušenie výpočtu použil priemernú hodnotu a na ďalší výpočet bral do úvahy rok obstarania. 

 V tomto prípade sa už bavíme o strate (v prípade, že počas poruchy nebude adekvátna náhrada za pokazený rušeň, čo nám vie poskytnúť iba leasing) za 10 rokov 5 751 645 €. Zároveň ak budeme v prípade poruchy vedieť reagovať tak, že cestujúci ani nebude vedieť, že vlak je ťahaný náhradným rušňom, tak sa zvýši spoľahlivosť pri cestovaní vlakom (znížia sa meškania), čo môže zvýšiť dôveru cestujúcich vo väčšom využívaní železničnej dopravy. Preto sa teraz pozrime, aké by sme mali úspory, ak by priemerná obsadenosť vlaku bola 60 %.

 Tu už za 10 rokov za rovnakých podmienok je strata väčšia ako rozdiel medzi cenou leasingu a úveru. Áno táto strata s cieľom zabezpečiť spoľahlivosť sa dá riešiť aj tak, že pri leasingu budeme mať drahších 10 rušňov a pri úvere ich kúpime 12, ale potom už máme inú cenu pri úvere, lebo inak spoľahlivosť nedosiahneme. Pri úvere nám síce ostanú v majetku, pri leasingu nie. Ale zas môžeme mať aj za 10 rokov modernejšie rušne a kráčať s dobou.

Na záver by sme sa už konečne mali zamyslieť, či by sme mali kroky manažmentu akejkoľvek firmy hodnotiť iba podľa finálneho čísla na faktúre, alebo aj so všetkými okolnosťami. Podľa môjho názoru je oveľa dôležitejšie aby bola akákoľvek preprava spoľahlivejšia (s minimálnym meškaním) ako byť úplne najlacnejší. Pre mňa ako cestujúceho je dôležitejšie aby som sa vedel spoľahnúť, že budem dopravený včas a môžem si plánovať svoje aktivity tam, kde cestujem.

Keďže tento dopravca vykonáva väčšinu výkonov vo verejnom záujme, dôležitejšie by pre nás mala byť jeho spoľahlivosť. Tú by sme si mali byť ochotní zaplatiť aj z našich daní a finančne hospodárenie nechať na zodpovednosť manažmentu, pretože ak by bol leasing až taký nevýhodný, nepoužívali by túto metódu obstarania ani v Českej republike a ani súkromní prepravcovia na Slovensku, či už osobní alebo nákladní.

A preto si kladiem otázku, či už konečne nenastal čas na zmenu myslenia nás Slovákov, ak chceme mať úroveň cestovania ako v západnej Európe.